top of page
Search

Areté akadémia - článok o Stoickej Múdrosti Cnosti.

Updated: Dec 1, 2021

Cnosť či múdrosť :


- schopnosť rozoznať dobré od zlého; vnútorná morálna sila človeka, ktorá mu umožňuje ovládať všetky túžby, vášne a rozumu odporujúce sklony a podriaďovať ich požiadavkám rozumnej ľudskej prirodzenosti.

Existujú tri druhy cností: fyzické cnosti, etické cnosti a logické cnosti.

Spomedzi cností sú najcennejšie štyri: múdrosť , udatnosť , umiernenosť a spravodlivosť .

Cnosť zaručuje človeku šťastie, poskytuje mu sebauspokojenie, oslobodenie a získanie nezávislosti ( apatie ).


Cnosť je to isté, čo múdrosť.



  • 1. Integrita

  • 2. Dobrota

  • 3. Milosrdenstvo

  • 4. Múdrosť

  • 5. Nádej

  • 6. Lojalita

  • 7. Odvaha

  • 9. Pokora

  • 10. Odhodlanosť

  • 11. Rozvážnosť

  • 12. Skromnosť

  • 13. Spravodlivosť

  • 14. Starostlivosť

  • 15. Striedmosť (správna miera)

  • 16. Súcit (spolucítenie)

  • 17. Svätosť Zdroj obrázka : PUGLIESE MATTE

  • 18. Trpezlivosť

  • 19. Úcta (úžas, obdiv)

  • 20. Úprimnosť

  • 21. Vďačnosť

  • 22. Veľkodušnosť

  • 23. Vernosť

  • 24. Veselosť

  • 25. Viera

  • 26. Zakorenenosť

  • 27. Zdržanlivosť

  • 28. Zdvorilosť

Človek :

- zvlášť dôležitá bytosť vo svete , ktorej duša ( duša človeka ) má materiálny charakter, pričom látka, ktorá túto dušu tvorí, je mimoriadne ušľachtilá ako čiastka všetko oživujúceho ohňa. Sídlom duše je srdce. Najdôležitejšou zložkou človeka je jeho rozum, ktorému podliehajú všetky ľudské sily a ktorý sa po smrti človeka zlučuje s rozumom sveta


Rozum :

- prirodzená podstata . Treba žiť v zhode s rozumom, to je základ stoickej etiky


Etika stoická :

- sa zakladá na myšlienke života v zhode s prírodou. Túto zhodu možno dosiahnuť vedením a cnosťou. Plne podľa tejto zásady žije mudrc .


Mudrc :

- človek, ktorý sa vyznačuje apatiou , ktorý s neohrozenou rovnováhou ducha vie znášať nestálosti každého druhu a protivenstvá života a s rovnakým pokojom prijíma šťastie i nešťastie, dobro i zlo. Lebo všetko vyplýva z nevyhnutnosti osudu, ktorému protiviť sa by bolo proti prírode. Mudrc sa vo všetkom riadi len rozumom, je slobodný, bohatý a šťastný, nepozná klam ani omyl, nič ho neprekvapuje, ani sa ničoho nebojí, cudzia je mu každá slabosť a neovládne ho žiadna vášeň. Len mudrc môže byť pravým občanom, svedomitým štátnikom a spravodlivým vládcom, lebo len on pozná všetky povinnosti a len on ich môže bezo zvyšku vykonávať. Mudrca nemôže prestať byť cnostným, je mimo života a mimo smrti, preto sa môže vždy, keď sa mu zachce, rozumne so životom rozlúčiť



Osud :

- tajomná moc riadiaca všetko dianie, vrátane chodu ľudských dejín, pričom ju nemožno ovplyvniť vôľou alebo predvídaním človeka


Stoicizmus Hrubá Definícia :

- filozofické učenie/smer antickej filozofie, ktorý vznikol koncom 4. stor. pr. n. l.

Rozlišuje sa starší stoicizmus (jeho zakladateľom je Zenon z Kitia), stredný stoicizmus (zakladateľom je Panaitios z Rodu) a mladší stoicizmus (niekedy sa hovorí aj novostoicizmus L. A. Seneca, Marcus Aurelius a ď.).

Jadrom stoicizmu je učenie o blaženosti, podľa ktorého sa človek môže stať šťastným iba tak, že bude žiť v súlade s prírodou alebo rozumom a cnostne, ovládne svoje vášne, túžby a afekty, t. j. dosiahne stav apatie a aponie, ako aj heroickú odovzdanosť a pokoj ( athaumazia a ataraxia). Ľudská duša je súčasťou svetového celku, v ktorom vládne logos. Život človeka je predurčený a on sám ho nijako nemôže zmeniť. Filozofia ho učí zmieriť sa s touto skutočnosťou a prijať postoj rezignovanej múdrosti.

Vedúcou myšlienkou stoickej filofie bola snaha nájsť a spracovať morálne zásady pre vtedajšieho človeka. V záujme tohto úsilia jej tvorcovia spočiatku nadväzovali na kynikov, považujúc Sokrata, Antisténa a Diogena zo Sinopy za svojich učiteľov.

V teórii poznania stoici zastávali názor, že poznanie sa zakladá na jednotlivých zmyslových predstavách.

Stoici delili filozofiu na logiku, fyziku a etiku.

V logike prepracovali a rozšírili Aristotelovu sylogistiku. Logiku chápali ako náuku o jazyku, v ktorej rozlíšili etymológiu (učenie o vzniku slov) od učenia o význame slov (v ňom vymedzili základné vzťahy medzi jazykovým výrazom, jeho významom a označovanou vecou). V tomto zmysle sú stoici predchodcovia semiológie.

Vo fyzike stoici preberajú od Herakleita pojem logu, ktorému pripisujú význam svetového zákona: logos je všeprenikajúci a všeovládajúci oheň, ktorý riadi chod sveta. Logos je neodvratný osud sveta.

V etike hlásajú potrebu dosiahnuť ataraxiu .

22 views0 comments

Comments


bottom of page