top of page
Search

Voľné hranie a jeho mentálny vplyv na deti.

Updated: Dec 25, 2022

Jednou z neoddeliteľných častí detských tréningov je aj hra.



Hranie sa možno znie trocha všedne a nezaujímavo avšak vo svojej podstate je to ten najlepší tréning ktorý môžete deťom dať.

Pod dohľadom trénera dokážu hry priniesť veľké benefity v oblastiach ako sila, mobilita, dynamika, výdrž …..


Čo je však najväčším prínosom voľnej hry ? Čím sa líši od klasického cvičenia a čo vzácne prináša našim deťom ?


Čo keby sme Vám povedali že to vaše deti učí byť menej úzkostlivé ? Učí ich odolnosti a bolo dokázané že odolnosť je jedným z najdôležitejších predpokladov úspechu v dospelosti.

Schopnosť "otriasť sa", ovládať emócie a zvládať stres patria medzi kľúčové charakteristiky zdravého a fungujúceho dospelého.



Čo pre ne robíme ? : venujeme deťom priestor a dôveru aby mohli veci zvládnuť sami, aby mohli problémy riešiť sami. Vďaka tomu vzniká správna sebaúcta a viera že sa môžu spoľahnúť sami na seba pretože pochádzajú z ich vlastnej vnútornej podpory a nie od niekoho iného.


Zóna proximálneho vývoja.

Jeho autor je Lev Semjonovič Vygotskij, Ruský psychológ. Teória v podstate hovorí, že dieťa potrebuje na učenie a vývoj správne množstvo priestoru v zóne ktorá je preň vhodná, s primeranou pomocou. Predstavte si že pomáhate dieťaťu v lese prekonať strom.

1x potrebuje pomoc, podáte mu ruku, potom len prst a keď už si bude isté že to zvládne samo necháte ho.

Neprenášate ho ani nepostrkujete pred sebou ! Ide o to nezasahovať ak to je absolútne nevyhnutné. Týmto si vaše dieťa osvojí sebadôveru že dokáže veci zvládnuť samé.



Hráme sa ?

Z evolučného hľadiska bolo hranie nevyhnutnou súčasťou života a v zvieracej ríši ešte stále je.



Pri klasickej bláznivej hre s vašim dieťaťom sa stáva, že si mozog vyberá zo základných možností "bojuj alebo uteč".

Tieto hry spúšťajú rovnaké neurochemické procesy ako stres.





Hrajú sa tak psy ktoré sa naháňajú, mačky, medvede…. veľa zvierat sa takto hrá, buď nadriadenej alebo podriadenej úlohe sa spolu len tak pre zábavu naháňajú alebo zápasia a vyvolávajú tým určitú dávku stresu. Ak sa takto vystavujú maličkej dávke stresu tak v budúcnosti budú voči nemu odolnejší.

Ich schopnosť zvládať stres sa tak s každou hrou o trocha zlepšuje a oni sú schopné sa vysporiadať s zložitejšími situáciami. Odolnosť sa nevybuduje tým že sa mu budú vyhýbať ale tým že sa naučia ako ho zvládať, skrotiť a ovládnuť. Ak naše deti nenecháme dostatočne sa hrať, pripravujeme ich o schopnosť regulovať stres.

Len sa pozrite von na deti čo visia na preliezkach, lezú po stromoch alebo skáču dolu z vysokých miest.

Skúšajú si tak nebezpečné situácie a nikto nevie lepšie ako oni sami, akú presne vysokú dávku nebezpečenstva zvládnu, je veľmi dôležité aby mali pocit že nad zvládnutou dávkou stresu majú kontrolu.

Zisťujú tak čo je strach a učia sa s ním pracovať.

Tak isto je to pri hre, dobrovoľne sa stavajú do situácie podriadených alebo nadradených a učia sa tým aké emocionálne výzvy ich v oboch úlohách čakajú.

Sociálna hra môže viest ku konfliktu alebo k spolupráci. Ak sa chce dieťa hrať musí sa naučiť vyrovnávať sa so strachom a zlosťou.

A keďže sa deti už od prírody chcú spolu hrať, v takýchto situáciách je nutné aby sa naučili ako vychádzať s ostatnými ako aj so seberovnými, teda životne dôležitú zručnosť pre budúci šťastný život.



Odporúčam zveriť deti do rúk trénerom/kám z Bellforce ktorý majú dlhoročné skúsenosti :




Zdroj : Prečo sú Dánske deti šťastné ?




158 views0 comments

Comments


bottom of page